Národný park Stora Sjöfallet

Mojich prvých 5 rokov vo Švédsku som pretrpela prežila v najsevernejšom kraji Norrbotten. Klamala by som, ak by som napísala, že mi 15 stupňov v júli nedvíhalo obočie a krvný tlak.

Leto prichádzalo na môj vkus neskoro (resp. nikdy, pozn. aut.), bolo na príšerne chladné a na zaplakanie krátke. Skrátka katastrofa. Zima zas prichádzala príliš skoro a trvala pridlho (aj keď bola rozprávkovo krásna, ale o tom niekedy nabudúce). Na tunajšie podnebie som si aj napriek mojej urputnej snahe, častým neempatickým poznámkam slabomyseľnej susedy či povzbudeniam kamarátov (ktorým sa na rozdiel odo mňa „hore“ páčilo) na sever nikdy nezvykla. Pár vecí však severu uprieť nemôžem a jednou z nich je krása miestnej prírody. Tá je očarujúca v celom Švédsku, no dnes sa na „zúbok“ pozrieme prírode na severe Švédska. Dnes vás totiž virtuálne prevediem časťou Národného parku Stora Sjöfallet, do ktorého sme si urobili výlet v júni 2013. Bola som vtedy asi v šiestom mesiaci tehotenstva a deň pred odchodom som sa dozvedela, že pod srdcom nosím dvojičky. Teraz by som si na taký výlet tehotná už asi netrúfla.

Stora Sjöfallets national park sa nachádza pri nórskych hraniciach v kraji Norrbotten, cca 20 kilometrov nad polárnym kruhom. Je súčasťou Laponska, rozprestiera na rozlohe 1278 km² a je na zozname UNESCO. V parku leží jazero Akkajaure s rozlohou 240 km², ktoré ho rozdeľuje. My sme navštívili časť parku, kde stojí majestátna hora Áhkká, ktorú prezývajú Kráľovná Laponska, alebo Hora Nilsa Holgerssona. V tomto horskom masíve leží 10 ľadovcov a hora má 13 vrcholov, z ktorých najvyšší je vo výške 2015 m nad morom.

Do parku sme sa dostali z Ritsem, čo je východiskový bod pre turistov, ktorí chcú navštíviť niektorý z troch pri sebe ležiacich parkov Stora Sjöfallet, Sarek alebo Padjelanta. Do rezervácie sa teda dá dostať trajektom z Ritsem cez jazero Akkajaure do malého prístavu v Änonjálme, ktorý už leží v parku. Keďže sme prišli tesne pred začiatkom sezóny, prevoz sme si dopredu zjednali telefonicky u miestneho prepravcu.

Po príchode do Ritsem sme zbadali poschodovú loď a potešili sme sa, že nás čaká pohodlná plavba. Keď sme prišli k brehu jazera, museli sme sa nahlas smiať, pretože tam na nás čakala kocábka, ktorou sme sa do Änonjálme kodrcali asi 40 minút. Úsmevy nám čoskoro zmrzli, pretože do loďky sa celú cestu výdatne opieral vietor, takže sme vystúpili úplne premočení a vymrznutí (vtedy veru nebolo ani tých 15 stupňov).

Asi 2 km od prístavu leží chatka Akkastugan, v ktorej sme prespali dve noci. Bohužiaľ nemám fotku jej exteriéru, ale krásne ju odfotil napríklad Johan Assarsson. Keďže takmer celé tri dni dosť pršalo, bola stuga naše útočisko, kde sme sa v suchu mohli vyspať, navariť si a vysušiť si mokré veci. Stuga (chata) je otvorená pre všetkých, ktorí do nej prídu. V sezóne je za prenocovanie smiešny poplatok, za ktorý je návštevníkom k dispozícií čistá a kompletne vybavená chatka (od postelí s perinami a poduškami, nádob na varenie a riadov, dreva na kúrenie až po čistiace prostriedky a záchodový papier v latrínach). Prekvapilo nás, že pri chatke nechýbala ani bastu – sauna, ktorú si turisti môžu užiť za extra poplatok. Vzhľadom na to, že sa to všetko nachádza ďaleko ďaleko od akejkoľvek civilizácie uprostred nehostinnej divočiny, mi to príde úžasné.

Rieka Vuojatätno je súčasťou rieky Lule älv, ktorej tok začína v horách, preteká mnohými jazerami a riečkami, až napokon v meste Luleå vyústi do Botnického zálivu v Baltskom mori. Vuojatätno odteká z jazera Virihaure pri švédsko-nórskych hraniciach. Ponad rieku vedie most, za ktorým začína cesta, po ktorej sme sa vydali do 12 km vzdialenej chatky. Nutno dodať, že do tej chatky sme nikdy neprišli. Aj napriek tomu, že sme celý čas šli po vyznačenej ceste, nikdy sme ju nenašli. Keďže takmer ani na moment neprestávalo liať, po niekoľkých hodinách vandrovania sme sa rozhodli, že to vzdáme a vrátime sa do Akkastugan.

Preskúmali sme však aspoň najbližšie okolie, ktoré bolo nádherné. Nikdy predtým som nebola na mieste tak vzdialenom civilizácii. Na jednej strane to bolo úchvatné a budilo to vo mne lásku a rešpekt. Na strane druhej ma dosť desilo vedomie, akí sme v divočine proti sile prírody maličkí a takmer bezmocní.

Na tretí deň sme sa v dohodnutý čas presunuli do prístavu, kde sme netrpezlivo čakali na nášho prevozníka. V deň nášho odchodu bolo ešte viac sychravo a nad jazerom sa navyše rozpínala hrozivá hmla. Boli to obrazy ako z nejakej severskej detektívky. Plavba do parku bola celkom dobrodružná, no bolo to nič oproti plavbe naspäť. Navzdory tomu, že tu Tore Nägga (náš prevozník) vyrástol a prežil celý svoj život, sme museli veľa krát zastaviť a plaviť sa veľmi pomaly, pretože skrz hustú hmlu nebolo vidieť ani na pár metrov dopredu. Hrozilo totiž, že narazíme na niektorý kamenných ostrovov, ktorých je v Akkajaure neúrekom. Poviem vám, že mi v tej chvíli nebolo všetko jedno a v duchu som prosila o pomoc všetkých bohov, na ktorých som si spomenula. Nakoniec sme však šťastne trafili na breh a odtiaľ sa vydali na cestu späť domov do Luleå. Tých pár dní nám síce takmer neustále pršalo a bola nám dosť zima, spomienky na tento výlet nás však budú navždy hriať pri srdci. Okrem nádhernej prírody sme medzi iným videli aj niekoľko sobov a losov, ale aj mláďa medveďa hnedého. A to sú momenty, ktoré za tie chvíle nervov a nepohodlia stáli.

Pac a pusu
Vaša Danutka

Danuta je z Bratislavy a jej kroky na sever viedla láska. Láska k mužovi, nie k zime (pozn. aut.). So Švédskom majú komplikovaný vzťah. Aj po vyše piatich rokoch si na seba musia stále zvykať a občas to medzi nimi dosť škrípe. 99% zo svojho bdelého času je Danuta prevažne hladná. Nie je teda prekvapením, že je to oddaná milovníčka jedla a vášnivá jedáčka. Za najväčší relax považuje pečenie, alebo akúkoľvek tvorivú činnosť (sem nepatrí umývanie riadu ani vysávanie). Vo voľnom čase rada upína svoj zrak k oblohe, pretože miluje oblaky a západy slnka. Sem-tam urobí nejakú gýčovú fotku a pochváli sa ňou. No nepovažuje sa preto za umelca. Svojho milovaného koníčka – spánku – sa musela nedobrovoľne vzdať po tom, čo sa stala mamou dvojičiek. Vitajte v jej pásikavom a bodkovanom svete.

Related Post

 
Líbil se vám článek? Budu rád za sdílení.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *